- História zásnubného prsteňa sa začala písať ešte v stredoveku.
- Prsteň je tradičným symbolom večnosti, pretože ako uzavretý kruh nemá začiatok ani koniec.
- Umiestnenie zásnubného prsteňa je podmienené kultúrou a tradíciami krajiny.
„Vydáš sa za mňa?“ Spoločne s touto otázkou vyberie muž z vrecka zamatovú škatuľku, aby po kladnej odpovedi mohol svojej nastávajúcej nastoknúť prsteň s ligotavým kryštálom. Zaznie vytúžené „Áno“ a tu prichádza tá dilema. Pravá či ľavá? Na ktorú ruku patrí symbol lásky? A kam podieť zásnubný prsteň po svadbe, keď svoju lásku spečatíte obrúčkami? Tieto aj ďalšie otázky týkajúce sa symbolu vašich zásnub zodpovieme v nasledujúcom článku.
Obsah článku
Príbeh zásnubného prsteňa
Fascinujúca história zásnubného prsteňa je dlhšia ako by ste asi očakávali. Ako mnohé súčasné zvyky aj symbol zásnub má svoje korene už v období starovekých štátov, teda storočia pred naším letopočtom.
Zásnubný prsteň ako staroveké znamenie vlastníctva a večnosti
Staroveká symbolika zásnubného prsteňa nebola zďaleka romantická. V starovekom Ríme nosili ženy prstienky zo slonoviny, kostí, medi a železa na znak obchodnej zmluvy s budúcim manželom alebo ako potvrdenie svojej poslušnosti.
Fakt, že išlo práve o prsteň zďaleka nebol náhodou. Už egyptskí faraóni používali prsteň ako symbol večnosti. Prsteň je kruh, ktorý nemá začiatok ani koniec a odráža aj tvar slnka a mesiaca, ktoré Egypťania uctievali ako posvätné.
Zásnubný prsteň ako ho poznáme dnes
Trvalo celé storočia, kým sa zásnubný prsteň stal symbolom lásky a prísľubu manželstva. Stalo sa tak v roku 850, keď pápež Mikuláš I. vyhlásil, že zásnubný prsteň vyjadruje úmysel muža oženiť sa.
Zaujímavosťou je, že prvý diamant sa v zásnubnom prsteni objavil až v roku 1477. Vybral ho pre svoju vyvolenú rakúsky arcivojvoda Maximilián. Môžeme ho považovať za akéhosi vizionára, pretože zásnubné prstene s diamantmi si získali popularitu až v roku 1947. Zaslúžila sa o to britská spoločnosť De Beers, ktorá vtedy ťažila diamanty v Južnej Afrike. Spustila reklamnú kampaň so sloganom „Diamant je večný“ a popularita diamantových zásnubných prsteňov prudko vzrástla. Hoci najväčšej popularite sa celé desaťročia tešia zásnubné prstene zo žltého a bieleho zlata, s novými trendmi dostáva zelenú aj striebro, ružové zlato a nové, jedinečné materiály.
Tradícia nosenia zásnubného prsteňa
Väčšina západných krajín považuje za vhodné miesto pre zásnubný prsteň štvrtý prst (prstenník) ľavej ruky. Za koreňmi tohto zvyku pôjdeme opäť až do starého Ríma. Rimania totiž verili, že práve tento prst má žilu, ktorá prechádza priamo do srdca. Nazvali ju Vena Amoris, čo v preklade znamená žila lásky. Keďže srdce je od nepamäti považované za centrum emócií, za najvhodnejší prst pre nosenie zásnubného prsteňa bol považovaný práve ľavý prstenník.
Možno budete prekvapení, ale nosenie zásnubného prsteňa na ľavej ruke nie je celosvetovou tradíciou. V Rusku, Nemecku, Nórsku a Indii sa zásnubné prstene nosia na pravej ruke. Vychádzajú z toho, že vľavo znamená v latinčine zlovestný. Ľavú ruku teda považujú za nešťastnú. Vo Švédsku a Čile nedostávajú zásnubné prstene len nevesty. Nosia ich aj muži. V Číne si zas na znak zásnub nevymieňajú len prstene, ale aj peniaze a iné vzácnosti. V severnej Keni nosia bojovníci okolo krku farebné koráliky, pričom niektoré farby sú symbolom zasnúbenia.
Miesto zásnubného prsteňa po svadbe
Zásnubný prsteň symbolizuje prísľub manželstva a obrúčka tento zväzok spečatia. V západných kultúrach sa tradične pred obradom prekladá zásnubný prsteň na prstenník pravej ruky, aby uvoľnil miesto pre obrúčku. Niektoré novomanželky pokračujú v nosení zásnubného prsteňa na pravom prstenníku aj po svadbe, iné si ho prekladajú na ľavý prstenník k obrúčke. Novým trendom je spájanie zásnubného prsteňa a obrúčky do jedného šperku.
