- Svadobná obrúčka je stará ako civilizácia sama. Symbol zväzku v podobe prsteňa nosili už starí Egypťania.
- V stredoveku, na podnet cirkvi, získala svadobná obrúčka svoju tradičnú minimalistickú podobu.
- História svadobnej obrúčky pre pánov sa začala písať až v 20. storočí.
Najuniverzálnejší a najtrvalejší symbol manželského zväzku. Svadobný obrad sa skončí, kvety zvädnú, ale obrúčka vydrží navždy. V mnohých rodinách dokonca prechádza z pokolenia na pokolenie ako neoceniteľné rodinné dedičstvo. Nesie v sebe nádej a príbehy našich predkov a stáva sa vzácnou súčasťou rodinnej histórie. Aká je však história svadobnej obrúčky? Má ten tradičný prstienok z drahého kovu v sebe nejakú osobitú symboliku? Kde vznikla svadobná obrúčka a prečo ju nosíme tak ako ju nosíme?
Obsah článku
Staroveký pôvod svadobnej obrúčky
História svadobnej obrúčky sa začala písať o niečo skôr než by ste čakali. Prenesieme sa až do dávneho staroveku, do časti sveta, ktorej sa často pripisuje aj pôvod celej ľudskej civilizácie.
Obrúčky v starom Egypte
Existujú archeologické dôkazy o tom, že prvé obrúčky si vymieňali už starí Egypťania 4 000 rokov pred Kristom. Ich prstene boli vyrobené z trstiny, kože a kostí. Už tu sa zrodila aj večná symbolika svadobnej obrúčky. Tvar kruhu, ktorý nemá začiatok ani koniec, reprezentoval nikdy nekončiacu lásku a manželský zväzok. Dokonca aj zvyk nosiť obrúčku na prstenníku ľavej ruky pochádza z Egypta.
Obrúčky starých Grékov a Rimanov
Gréci a Rimania prijali pravidlo štvrtého prsta od palca (prstenníka), pretože verili, že práve prstenník ľavej ruky má v sebe žilu vedúcu do srdca. Rimania ju pomenovali Vena Amoris – Žila lásky. Rimania tiež priniesli prvé kovové prstene. Boli totiž presvedčení, že železo svojou odolnosťou a dlhou životnosťou oveľa lepšie symbolizuje nesmrteľnosť lásky. Neskôr dokonca začali gravírovať, alebo lepšie povedané ryť, na prstene rôzne symboly. Najpopulárnejšia bola rytina dvoch zopnutých rúk.
Stredoveká história svadobnej obrúčky
Obrúčky okolo roku 900 n. l. prijali za svoje aj kresťanské svadobné obrady. Zdobené a kvalitné šperky však vyvolali hnev cirkvi, ktorá ich považovala za príliš honosné. To viedlo k výraznému zjednodušeniu štýlu a obrúčky získali dnešnú minimalistickú podobu.
V romantickom Francúzsku vznikli v tomto období takzvané gimmel prstene. Tvorili ich dva do seba zapadajúce krúžky, z ktorých jeden nosil budúci ženích a druhý nevesta. Pri svadobnom obrade sa tieto prstene symbolicky spojili v jeden a navliekli sa na prst nevesty.
Zaujímavou zmenou z tohto obdobia bol presun gravírovania z vonkajšej strany prsteňa na vnútornú. Súviselo to so zmenou postoja k manželstvu, keď páry začali zväzok vnímať ako niečo osobné – nie ako právnu dohodu.
20. storočie: Prvé pánske obrúčky
Ešte na začiatku 20. storočia boli obrúčky výlučne výsadou dámskej ruky. Ako veľa vecí, aj história obrúčky sa zmenila pod vplyvom svetových vojen. Vojaci odchádzajúci na front chceli mať so sebou niečo trvalé, niečo, čo by im pripomínalo, že na nich doma čaká milujúca žena. Boli to práve muži v uniformách, ktorí boli priekopníkmi v nosení pánskych obrúčok.
Súčasnosť svadobnej obrúčky
Svadobné obrúčky sú dnes neoddeliteľnou súčasťou svadobného obradu. Väčšina párov na západnej pologuli nosí obrúčky na prstenníku ľavej ruky. Z časti ide o tradíciu, z časti o praktickú záležitosť. Väčšina ľudí je totiž pravákov. Má teda svoje logické opodstatnenie nosiť vzácny šperk z drahého kovu na ruke, ktorá nie je natoľko aktívna.
Zvyk štvrtého prsta ľavej ruky však nie je univerzálny. Hoci história svadobnej obrúčky hovorí o magickej Žile lásky, v Rusku, Nórsku, Dánsku, Lotyššsku, Bulharsku, Španielsku a v ďalších krajinách sveta si nevesty navliekajú obrúčku na pravú ruku. Moderná doba tiež dáva manželom právo voľby. Páry si dnes slobodne vyberajú, kde, kedy a ako nosiť svadobné obrúčky. Manželstvo je predsa zväzkom dvoch ľudí, ktorí jediní píšu jeho príbeh. Súčasne s príbehom svojej svadobnej obrúčky.
